Ešte pred pár rokmi bolo bežné, že si človek našiel brigádu a snažil sa v nej vydržať čo najdlhšie. Dnes však vidíme opačný trend. Brigádnici častejšie skúšajú nové možnosti, porovnávajú ponuky a odchádzajú v momente, keď majú pocit, že im daná práca neprináša to, čo očakávali. Aj preto sa čoraz viac diskutuje o tom, či prichádza koniec loajality voči zamestnávateľom.
Za touto zmenou však nemusí byť iba menšia ochota pracovať alebo nedostatok trpezlivosti. Ak sa pozrieme na to, ako fungujú dnešné brigády, zistíme, že veľkú úlohu zohráva samotné nastavenie pracovného prostredia. Mnohí brigádnici prichádzajú do firiem bez jasného zaškolenia, bez vysvetlených očakávaní a často aj bez pocitu, že sú dôležitou súčasťou tímu. V takom prostredí je oveľa ťažšie vytvoriť si vzťah k práci.
Jedným z rozhodujúcich faktorov sú aj brigády a komunikácia. Človek nemusí odísť preto, že by bola práca príliš náročná. Niekedy stačí, že nevie, čo presne má robiť, nedostáva spätnú väzbu alebo má pocit, že jeho otázky nikoho nezaujímajú. Práve každodenná komunikácia často rozhoduje o tom, či brigádnik zostane, alebo začne hľadať inú príležitosť.
Svoju úlohu zohráva aj množstvo možností, ktoré dnes ľudia majú. Brigádnici si môžu jednoduchšie porovnať rôzne ponuky, pozrieť skúsenosti iných a zistiť, že rovnaká práca môže vyzerať úplne inak v inej firme. To mení ich očakávania a zvyšuje nároky na podmienky, v ktorých sú ochotní zostať.
Časté zmeny brigád preto nemusia znamenať, že ľudia stratili záujem o stabilitu alebo zodpovednosť. Skôr ukazujú, že pracovný vzťah musí fungovať na obe strany. Ak firmy chcú, aby sa brigádnici vracali a zostávali dlhšie, nestačí ponúknuť iba finančnú odmenu. Rovnako dôležité sú férový prístup, dobrá komunikácia a prostredie, v ktorom má človek pocit, že jeho práca má význam.