Počas Druhej svetovej vojny tetovanie utrpelo mienku, keď bolo neetickým spôsobom používané na označovanie židov číslami.
V období socializmu sa tetovania tiež netešili vysokej priazni, pretože boli považované za symbol kriminality a hanby. Spoločnosť ich všeobecne odsúdila.
Dodnes existuje množstvo zamestnávateľov, ktorí majú voči tetovaniu predsudky. Tetovaná koža je pre nich prejavom neprofesionality a často nedôverujú pracovníkovi, ani jeho pracovným schopnostiam, namiesto toho, aby sa skutočne zamerali na ich vzdelanie a skúsenosti.
Na pracovisku sa od zamestnancov vyžaduje, aby skryli svoje tetovania, či už pracujú v verejnej správe, zdravotníctve alebo v iných odvetviach. Je zrejmé, že históriou zakorenené predsudky bránia mnohým pracovníkom získať zamestnanie alebo si udržať aktuálnu prácu.
Tetovanie je dnes často vnímané ako forma umeleckého vyjadrenia, prejavenie náboženského presvedčenia, alebo prejav osobnosti a individuality. Avšak, potrvá ešte mnoho generácií, kým sa predsudky voči tetovaniu úplne rozplynú a vymiznú.
Je dôležité si uvedomiť, že tetovanie na tele nie je automaticky znakom nebezpečenstva alebo zlých pracovných návykov. Je to prejav individuality a vkusu. Pokiaľ tetovanie nie je nevhodné alebo urážlivé, malo by byť tolerované a postupne prijímané ako normálna súčasť ľudskej identity.